OBRAZ O ŽIVOTE RANNÝCH KRESŤANOV VERSUS OBRAZ DNEŠNEJ DOBY

                Pán Ježiš Kristus prišiel na Zem preto, aby ľuďom priniesol Svetlo do ich životov, aby im toto Svetlo mohlo byť oporou, ktorá ich spoľahlivo privedie k bránam večnosti. Mať vždy dostatok Svetla vo svojom živote však znamená, žiť podľa Ježišom prineseného Božieho Slova. Ježiš Kristus neodvolal svoje učenie, svoje Slovo, tiež nepoprel svoj Božský pôvod ani pod hrozbou popravy na kríži. Prišiel svojim Slovom pomáhať vyvíjajúcim sa ľudským duchom. Ak by bol totiž svoj Najvyšší pôvod poprel a svoje učenie odvolal, tak ako vtedy na neho naliehali jeho odporcovia, ako podmienkou za jeho prepustenie na slobodu, potom by už asi nikto bol neuveril jeho Slovám. To sa však ani nemohlo stať, pretože pánovi Ježišovi o to práve išto, aby sa nestratilo Božie Slovo – teda prinesené Svetlo, aspoň z tých málo ľudských duší, ktoré ho do svojho vnútra už vpustili a zobrali si ho k srdcu. Väčšina vtedy žijúcich ľudí ako vieme zostala k jeho Slovám ľahostajná, alebo sa postavili proti nemu a jeho učeniu, pretože jeho Slová narúšali ich dovtedajší, pohodlný a od Pravdy odvrátený spôsob života, teda narúšali ich zabehnutý stereotyp. Mnohým taktiež bolo ťažké opustiť už rozšírené výklady o Bohu, o jeho prikázaniach a pravidlách, ktoré SVOJIM SPÔSOBOM, na základe predošlých udalostí (Mojžišové tabuľky - desatoro, starozákonné biblické texty a pod.) vykladali vtedajší kňazi. Málo bolo tých, usilujúcich sa ľudských duchov, ktorí hľadali skutočnú Najvyššiu Pravdu a Spravodlivosť nadovšetko, ale tí však už v tom čase správne tušili a správne pochopili, že to čo priniesol Ježiš výrazne prevyšovalo výklady vtedajších kňazov o Pravde Božej. Vo svojich dušiach cítili, že práve toto je to pravé Svetlo, pravé Slovo Pravdy, ktorého je treba sa držať a podľa neho žiť! Takých ľudí bolo síce málo, ale o to viac sa Slovo Ježišovo zapísalo do ich "duší", do ich sŕdc a tí sa ho nevzdali ani po Ježišovej smrti, ale si ho uchovali a snažili sa podľa tejto Pravdy žiť a šíriť ju ďalej všetkým, ktorí ju neskôr hľadali a dokázali ju prijať a správne pochopiť!

Boli to v pravom slova zmysle „prví kresťania“, u ktorých zostalo prinesené Slovo Božie v ich "dušiach" a len skrze nich, skrze ich statočnosť, skrze ich nebojácnosť, neochvejnosť a presvedčenie mohlo byť toto Slovo uchované a šírené, napriek tomu, že za svoje presvedčenie museli aj trpieť a mohli sa schádzať len potajme. Mnoho ostatných ľudí v tom čase sa nechalo ovplyvniť zákonníkmi, (vtedajšími politikmi) či kňazmi, veľkňazmi, ktorí si strážili svoju moc a vplyv na ľudí a obávali sa, žeby skrze Ježišovo učenie mohli o ňu prísť a tak šírili, že Ježiš Kristus bol "falošný učiteľ" a teda, že jeho učenie nie je pravé. Väčšina ľudí tomu aj sama verila, iní sa nechali vplyvnými tej doby uviesť do omylu, alebo boli voči tomuto dianiu ľahostajní. Práve vplyvní zástupcovia tejto väčšiny zabezpečili prenasledovanie, umlčiavanie a dokonca aj likvidáciu tých, ktorí „horeli za Pravdu Ježišovu“! Títo prví kresťania boli v tom čase považovaní len za židovskú sektu, ktorá šíri toto údajne: nepravé učenie "falošného učiteľa" Ježiša. A takto boli prenasledovaní a umlčiavaní viac ako tri storočia, dovtedy však kresťanské učenie postupne prenikalo aj do vyšších spoločenských vrstiev, až učenie Ježiša Krista prijala veľmi vysoká svetská autorita a to cisár Konštantín I Veľký, ktorý v roku 313 Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanské učenie s ostatnými náboženstvami a umožnil kresťanom slobodu vyznania v celej Rímskej ríši. Tento moment jednoznačne rozhodol o ďalšom osude Kresťanstva! Takže najskôr to bol výsmech a prenasledovanie tých, ktorí šírili učenie Ježišovo, ale keď jeho Pravdu uznala a prijala taká autorita, akou bol cisár, zrazu sa postupne mnohé mení aj o 180 stupňov a už sa pre mnohých dovtedajšie „bludné učenie“ stáva pravdou, stáva sa pre nich, ako sa hovorí: „kameňom uhoľným“. V roku 380 sa potom Kresťanské náboženstvo stáva štátnym náboženstvom Rímskej ríše a v roku 391 cisár Theodosius I ho dokonca vyhlasuje za jediné náboženstvo celej Rímskej ríše a zakazuje všetky dovtedajšie pôvodné, nekresťanské náboženstvá a to je moment, kedy sa z doteraz prenasledovaného potom v pohode mohol sám stať i prenasledovateľ! Či sa stal, alebo nestal, nech si každý dá odpoveď sám.

Mohlo by sa takéto niečo dnes po cca 2000 rokoch, s veľmi podobným scenárom ĽAHOSTAJNOSTI VOČI BOŽIEMU SLOVU zasa opakovať? Áno mohlo, stalo sa! A čo Slovo Božie prinesené Ježišom zvestovaným Duchom Pravdy? Nachádza sa v diele: Vo Svetle Pravdy. Posolstvo Grálu, ktorého autorom je Abdruschin – Duch Pravdy - Duch Svätý - Vôľa Božia – Imanuel - druhý pomocník pochádzajúci priamo od Boha pre nás ľudí, pred "posledným zúčtovaním". Vo veľkom poukazuje na neho aj Biblia (slová pána Ježiša sprostredkovane): „Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“ – Matúš 24:14. „Ale Tešiteľ, Duch svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám, čo som vám povedal.“ - Ján 14: 26; „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.“ -  Ján 15:26; „Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ - Ján 16:7; „A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd.“ - Ján 16: 8; „Keď príde on, Duch pravdy, UVEDIE VÁS DO PLNEJ PRAVDY, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a ZVESTUJE VÁM, ČO MÁ PRÍSŤ.“ - Ján 16: 13. Zasa ľudia toto Slovo Božie "s vďakou prijali"? Mnoho ľudí ho prijalo presne tak ako kedysi v rannom období kresťanstva Slovo Božie od pána Ježiša, teda neprijali ho, alebo ho doteraz ani nenašli, pretože sa ho ani hľadať nesnažia! Prečo sa ho ani hľadať nesnažia? Skúsme si ešte raz prečítať dôvody (podčiarknuté hore vyššie) prečo sa voľakedy väčšina ľudí ani nesnažila rozpoznať učenie Ježišovo a nájdeme možno podobnú odpoveď! Áno história sa opakuje! Zasa sa "čaká" na nejakú svetskú autoritu, ktorá v tom urobí podobný obrat aký sa stal v roku 313 s učením pána Ježiša Krista? Toto "čakanie" sa však už mnohým, ale to len tým, ktorí v skutočnosti nežijú podľa Slova Božieho, vyplatiť nemusí! Nato však, aby podľa Slova Božieho žili, vôbec ani nemusia poznať dielo Vo Svetle Pravdy, majú tu v našom sociokultúrnom priestore napr. Desatoro Božích prikázaní a prostredníctvom Biblie aj učenie Ježišovo, ktoré pri správnom pochopení úplne na to stačí. A okrem toho by mal aj každý sám cítiť, čo je dobré a čo zlé! Dielo Vo Svetle Pravdy je však Sväté Slovo uvádzajúce každého kto oň stojí, do plnej Pravdy, ukazujúce svetu čo je skutočne hriech, čo spravodlivosť a čo má prísť  v dôsledku tzv. „posledného Súdu“ resp. posledného zúčtovania, či veľkej očisty Zeme.